inferio.sk
Jozef Karika - Priepasť

Recenzia: Jozef Karika – Priepasť

Úspešný horor Trhlina z pera Jozefa Kariku pred dvomi rokmi rozvíril slovenské literárne vody a okamžite sa stal bestsellerom, ktorému neodolali dokonca ani tí, ktorí od základnej školy žiadnu knihu v ruke nedržali.

Domáce a ľahko dostupné lokality, prelínanie fikcie a reality, strach z neznámeho, vybrúsený spisovateľský štýl, ktorý čitateľa nútil hltať stranu za stranou. To všetko a zrejme oveľa viac bolo receptom na vynikajúci román. Nie je sa čo diviť, že oň prejavila záujem aj skromná slovenská kinematografia a o niekoľko mesiacov si budeme môcť pozrieť Trhlinu aj ako minisériu pod taktovkou Petra Bebjaka (Zlo, Čiara).

Všetci fanúšikovia, ktorí sa tešili, ako im ďalší Karikov román odpáli dekel, môžu konečne oslavovať. Na pulty prišla Priepasť, ktorá sa v mnohom podobá na Trhlinu. Dosahuje však rovnaké kvality ako jej staršia sestra?

Hor sa do hôr!

Hlavným hrdinom Priepasti a rozprávačom príbehu je Adam, pracovník informačného centra vo Vysokých Tatrách. Vďaka nudnej práci má zdanlivo bezproblémový život, no Adam každý deň bojuje s vlastnými démonmi a fóbiou z výšok, ktorou trpí od smrti svojho otca, skúseného horolezca.

Vytiahnuť z ulity sa ho snaží iba kamarát Miro, ktorý pracuje ako horský záchranár. Na jednej spoločnej túre sa dostanú do neprístupnej doliny, kde objavia telo mladého turistu. Všetko nasvedčuje tomu, že spáchal samovraždu, no postupné odkrývanie minulosti ukáže, že celá dolina je ako magnet na podivné nehody a samovraždy.

Koľko pravdy sa skrýva v povedačkách, že neznáma sila v horách núti ľudí skočiť do priepasti? Nutkanie čeliť vlastnej fóbii a smrti otca Adama privedú späť, aby sa na vlastnej koži presvedčil, aké je stáť na hrane prázdnoty, príčetnosti a reality.

Kaskadér, kaskadér… skočil do čiernych dier

Pred čítaním Priepasti som si povedal, že sa budem za každú cenu snažiť neporovnávať ju z Trhlinou, ale celkom sa mi to nepodarilo. To je asi prekliatie všetkých spisovateľov, od ktorých sa očakáva, že budú vlastnú latku neustále dvíhať aspoň o pár centimetrov.

Nakoniec sa ukázalo, že častejšie ako na Trhlinu som myslel na iné dve Karikove knihy – Tmu a Strach. Ak ste ich čítali, tak pri Priepasti môžete očakávať podobný zážitok (a podobný vzorec), čo však neznamená, že je ich napodobeninou.

Ide o autorov prirodzený štýl, vzrastajúce napätie, psychologickú hru medzi rozprávačom a čitateľom, postupný rozklad reality a mindfuck záver. Psychológia tu funguje veľmi dobre, čitateľ sa s rozprávačom ľahko stotožní a začne mu záležať na jeho bezpečí, čo je vzhľadom na číhajúce nebezpečenstvo veľmi dôležité.

Priepasť je psycho thriller, pri ktorom sa budú báť zrejme iba tí, ktorí trpia fóbiou z výšok. Namiesto strachu mi však priniesol skutočnú úzkosť, ktorú som pri čítaní už dávnejšie necítil. Sugestívne opisy a  očakávanie toho, že sa niečo stane, spôsobili, že som zažíval fyzické napätie, ako by som sám visel na okraji neznámych hlbín bez istiaceho lana.

Verdikt

Priepasť je skvelá kniha, ktorej nemám veľmi čo vytknúť. Jediné mínus by som udelil za časté opakujúce sa myšlienky a metafory, ktorých by pokojne mohlo byť o polovicu menej, hlavne keď vyjadrovali stále to isté.

Zhltol som ju za dva dni a rozhodne ju odporúčam každému, kto už vo Vysokých Tatrách bol, alebo sa tam chystá. Mnoho ľudí asi bude mať po jej prečítaní z hôr strach, no zdravý rešpekt nikdy nezaškodí. Mňa naopak namotivovala chodiť do prírody častejšie 🙂

Zdieľať tento príspevok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *