inferio.sk
Fantázia 2017

Recenzia: Fantázia 2017

Fantázia 2017

Tak a už mám tohtoročnú zbierku Fantázie za sebou. Štýlová obálka od Michala Ivana v sebe okrem predslovu Lucii Lackovičovej a tabuľky s hodnotením ukrýva aj 23 poviedok, pri ktorých si každý fanúšik scifi, fantasy a hororu príde na svoje. Ide zatiaľ len o druhú zbierku fantastických poviedok, ktorá sa mi dostala do rúk, no musím povedať, že je na veľmi vysokej úrovni. Väčšina poviedok je vysoko nad priemerom a odporúčam zbierku každému, kto sa o tento žáner zaujíma. Skúste si každý deň pri káve namiesto Facebooku prečítať jednu poviedku a uvidíte, že ten čas bude využitý lepšie. Veľmi ma teší, že prvýkrát môžem byť tiež jej súčasťou s poviedkou Zdochlinárka. Dúfam, že si to ešte v budúcnosti zopakujem ?

Po prečítaní každej poviedky (samozrejme, okrem svojej) som si urobil do mobilu zopár poznámok o svojich dojmoch, ktoré sa tu pokúsim nejako zrozumiteľne zlepiť. Ešte predtým by som chcel poznamenať, že ide len o moje subjektívne dojmy a fiktívne body sú orientačné, keď som sa pokúšal na chvíľu vžiť do úlohy porotcu.

Pozor: Komentáre k poviedkam prezrádzajú dej!

 

Adam Máčaj – Zmrzačené mesto: Drsná, emóciami nabitá scifi poviedka sa odohráva v Aleppe v Sýrii, kde po nespočetných bojoch zavládol krehký mier. Ľudia hromadne využívajú biomechanické implantáty, ktoré im liečia zranenia na tele, no nie tie na duši. Ich dostupnosť je však zároveň najväčšou slabinou, ktorú sa rozhodne využiť nová hrozba pri pokuse znovu rozpútať chaos. Politika, vojnové zverstvá, akcia aj manipulátori skrývajúci sa v pozadí, to všetko ponúka tento rozsiahly príbeh. Pri čítaní ma však rušilo to, že takmer každý odstavec začínal novou postavou. Niektoré časti navyše boli zbytočne rozťahané. 7/10

Anna Olejárová – Preplatok: Víťazná poviedka je zmesou priamej akcie a humoru, nič viac a nič menej. Jozef Novák (vlastne niekoľko Jozefov Novákov) je bývalý agent tajnej služby a potom, čo si vybral svoj posledný dôchodok, sa ho Sociálna poisťovňa pokúša štandardným postupom zlikvidovať. Pracovníci poisťovne však nerátajú s tým, že dôchodca sa im spolu s bývalými kolegami chystá doručiť preplatok. Skupina po zuby ozbrojených dedkov podniká priamy záťah na budovu Sociálnej poisťovne, aby si prestrieľala cestu až k najvyšším miestam. Popis bojov je zvládnutý na jednotku, takže sa čitateľ ani na okamih nestratí. Ide o skvelú akciu, no od hororu to ma poriadne ďaleko aj s privretými očami. Príbeh by sa dal zhrnúť aj do jednej vety, ale čítanie ma až na pár nedostatkov bavilo. Nepochopil som, prečo bolo nutné prestrieľať sa všetkými poschodiami a povraždiť bezvýznamných úradníkov, keď systém zostal bez zmeny a nakoniec aj tak celá budova vyletela do vzduchu. To ju nemohli odpáliť už vo vestibule? Oceňujem Stavováh. 8/10

Michal Hruškovic – Pichľavý vietor i ostrý ľad: Už po pár vetách mi poviedka pripomína Červenákovho Rogana. Slovanskí bohovia a démoni, drsná krajina, osady odrezané od sveta a temný tieň, ktorý sa nad nimi vznáša medzi horami. Fantasy poviedka od začiatku navodzuje výbornú atmosféru, len niektoré časti mi prišli trochu uponáhľané, akoby autor musel šetriť miesto. Správanie postav je občas zvláštne, ale až na tieto drobnosti je to pohodové čítanie. 8/10

Anton Stiffel – Adeptka: Kratučká scifi poviedka z pera skúseného autora je písaná svižným a pútavým štýlom. Príbehy o cestovaní v čase som mal vždy rád, tu je táto téma navyše servírovaná so zaujímavými detailmi o výbuchu nukleárnej bomby v Hirošime. Poviedka však končí nečakane uprostred príbehu, takže sa čitateľ ani nedozvie, či to hlavný hrdina prežije. Chvíľu som si dokonca myslel, že v knihe chýbajú strany. Tento otvorený koniec zrazil atmosféru poviedky o pár priečok nižšie, pretože to celé pôsobí dojmom, akoby autor nevedel prísť s vhodným rozuzlením a radšej príbeh ukončil predčasne. 7/10

Jana Tabačková – Ako bez duše: Ľudové povery sú vďačný zdroj inšpirácie. Dajú sa obliecť do moderných šiat urban fantasy ako v prípade minuloročnej finálovej poviedky Labute neplačú od Zuzky Stožickej, prípadne je ich možné posunúť za hranice hororu. Táto poviedka je klasickou rozprávkou o vodníkovi a miestnej liečiteľke, ktorá sa musí vysporiadať s nadprirodzenom aj vlastnou minulosťou. Čítanie navodzuje spomienky na detstvo, kedy sa nám podobné bytosti číhajúce v rybníkoch zdali celkom reálne. 9/10

Filip Brišš – Sarah: Budúcnosť, v ktorej vojnoví veteráni trávia dôchodok na Marse v spoločnosti osobných robotiek, ma príliš neoslovila. Tisíckrát prevarený námet neprináša do svojho žánru nič nové, máme tu robotov s emóciami, zakázanú lásku, aj dojímavý záver. Zážitok z čítania navyše kazí maximálne nesympatický hlavný hrdina, ktorý sa za svoju priateľku nedokáže ani postaviť (a to je vojak?!). Namiesto toho sa prizerá, ako z nej nezvaný hosť v jeho vlastnom byte robí šrot. Mars pôsobí ako bezvýznamná kulisa, poviedka by sa pokojne mohla odohrávať aj vo Vyšných Ružbachoch a nič by sa tým nezmenilo. Je pravda, že námet nemusí byť originálny, ak ho zachráni dobré spracovanie, ale tento prípad to nie je. Poviedka nie je vyslovene zlá, ale na finálový text z takmer dvesto poviedok kladiem iné nároky a podľa toho ju aj hodnotím. 4/10

Miro Švercel – Keď spomienky mrú…: Scifi poviedka od ďalšieho skúseného autora je plná abstraktných metafor, takže čitateľ musí byť po celý čas pozorný, aby sa nestratil. Hlavným hrdinom je väzeň, špión a lovec spomienok v jednom, ktorý sa okrem nedobrovoľného zneužívania svojho talentu pokúša naviazať spojenie s rodičmi. Poviedka už od úvodu chytí a núti čítať na jeden záťah do konca, aby sme zistili, ako to celé dopadne. Autorov štýl jej dodáva punc odlišnosti od podobných kúskov, no niektoré miesta by sa zišlo učesať, pretože balansujú na hrane zrozumiteľnosti. Až na tieto drobné výhrady je to jedna z najlepších poviedok v celej zbierke. 9/10

Marek Slabej a Marek Brenišin – Jazvy, láska a oceán hnisu: Víťazná poviedka Ceny Béla je kombináciou hororu, detektívky a urban fantasy. Obaja Marekovia vytvorili zaujímavú zápletku o nekromantovi, ktorý vyšetruje brutálnu vraždu. Ponúknutý svet by sa dal ľahko pretaviť aj do rozsiahlejšieho formátu a veštica Jolana jej dodáva ďalší rozmer. Čítanie som si užil a hodnotím veľmi pozitívne. Za jediné mínus považujem to, že príbeh trochu zaostáva za detailmi zo sveta a života hlavného hrdinu. Najmä napätia a zvratov by mohlo byť v tom oceáne o pár kvapiek viac. 10/10

Ivana Molnárová Dubcová – Vymáhač: Akčná poviedka mi trochu pripomínala Kladiváka, víťaznú poviedku z roku 2015. Hlavnou postavou je muž pohybujúci sa v kalných vodách mafiánskeho podsvetia, ktorý dokáže svojimi mentálnymi schopnosťami vypátrať strach ostatných a využiť ho na útok. Užitočná schopnosť. Výborne napísané postavy a dynamický dej právom zaraďujú túto poviedku medzi finalistov hneď v niekoľkých kategóriách. 10/10

Róbert Hric – Koniec sveta príde skôr: Fantasy poviedka spája drsnú severskú mytológiu a africké voodoo, čo je dosť netradičná kombinácia, ale funguje dobre. Loď s Vikingami zakotví v neznámych vodách, kde natrafia na hrozbu, akej doteraz nikto z nich nemusel čeliť. Chuť na tuhé severské mäso si už robia zombie. Poviedka je napísaná zručne, vyzdvihol by som najmä kvalitu dialógov, no miestami mi prišla rozťahaná a napätie u mňa s postupujúcim príbehom skôr klesalo. 8/10

Richard R. Senček – Tapetár: Myšlienka priestorovej tapety ma upútala hneď od začiatku a čakal som všeličo iné, len nie kriminálne vyšetrovanie. Detektívky strácajú napätie, keď už od začiatku vieme, kto je zločincom. Občasné nelogické správanie postáv a slabší záver poviedku bohužiaľ nezachránili. Ešte taká poznámka, ktorá sa netýka len tejto poviedky – to vážne v každom scifi musí byť zariadenie s názvom komunikátor? A postavy to, preboha, vždy vyslovujú celé, akoby sme my v bežnej reči hovorili mobilný telefón. Nejde mi do hlavy, ako dokážu mnohí autori prísť s úplne fantastickými námetmi a futuristický mobil (ktorý pravdepodobne bude mať vo výbave aj hologram a virtuálnu realitu) pomenujú takto. Už dnešné smartfóny slúžia okrem komunikovania ja milión ďalších vecí. 6/10

Lenka Štiblaríková – Táto krajina nie je pre slabých: A to isté platí aj o obsahu tejto poviedky. Príbeh nekromanta a jeho nočnej jazdy s dievčinou zavretou v kufri je plný necenzurovaných úchylností a brutality. Nepatrím k citlivým povahám a mám rád skutočne čierny humor, s úsmevom na tvári môžem čítať o trhaní vnútorností a sexe s mŕtvolami. Krvavé hody v tejto poviedke akoby mali za úlohu čo najviac šokovať a odviesť pozornosť od slabšieho príbehu a ostatných (keď už nie nelogických, tak minimálne ťažko uveriteľných) detailov. Je pre mňa napríklad záhadou, ako si zviazané dievča z vnútra otvorí kufor a rozhodne sa utekať naslepo v tme, aby zaklopala na prvý osamelý dom, keď normálne žije v lese. Podľa nekromanta je to nebezpečná nadprirodzená bytosť, ktorá oblbla a povraždila desiatky mužov. Nezostáva nám nič iné ako veriť jeho slovám, pretože sa táto víla nedokáže ubrániť ani keď jej ide o holý krk (a zvyšok tela tiež). Aby sa nezdalo, že len kritizujem, tak hlavný antihrdina si napriek očakávaniam nakoniec získal moje sympatie a rád by som si o ňom prečítal niečo viac. 8/10

Richard Zamec – Most Európy: Praha, 1946. Mesto sa spamätáva z vojnových rán, vládne čerstvý mier a detektív Kučera má na pleciach jeho budúcnosť, keď vyšetruje vraždu veľvyslanca. Celkom príjemne a pútavé čítanie, dialógy sú výborné. 8/10

Silvia Zeumerová – Karya: Melancholická balada o vražde stromu, dryáde a pomste. Poviedka je napísaná dobrým a zrozumiteľným štýlom, celým príbehom prirodzene cez emócie postáv rezonuje ekologická pointa. 8/10

Michal Brat – Forrest:  Príbeh o vesmírnom Veľkom bratovi, pomocou ktorého ľudstvo dokáže sledovať minulosť a špehovať jednotlivcov, sa výborne číta. Pútavý námet trochu trpí nezaujímavým hlavným hrdinom, ale stále ide o podarený finálový kúsok. Nakoniec, za túto poviedku som v hlavnom finále aj hlasoval. 9/10

Simon Crabak – Starí priatelia: Táto fantasy poviedka o stretnutí dvoch starých čarodejníkov ma nijako zvlášť neoslovila. Autor pritom načrtol zaujímavý svet na štýl Harryho Pottera, ale k tým pár detailom, pri ktorých nám dovolí nazrieť hlbšie, sa čitateľ musí prelúskať cez dlhé dialógy. Polovica poviedky by sa mohla vypustiť a príbehu by to nijako neuškodilo, skôr naopak. Bohužiaľ, ani zvrat v závere nenaplnil moje očakávania. 6/10

Marián Gejdoš – Pán Profesor a záhada mestečka Osamelé: Opäť detektívka, tentokrát fantasy. Veľmi mi pripomínala takú odľahčenú Ospalú dieru (a podľa komentára Ivana Aľakšu zrejme nie som jediný). Profesor so svojim mladým asistentom zavítajú do mestečka ukrytého v horách, kde sa spoločne púšťajú do vyšetrovania záhadných úmrtí. Text sa skvelo číta a postavy sú dobre spracované. Niektoré časti by sa zišlo trochu preškrtať a názov vo mne vyvoláva predstavu detskej knižky, ale až na tieto drobnosti ma poviedka veľmi bavila. 9/10

Peter Gajdošík – Moja krv: Tak pri tejto poviedke ma svrbelo celé telo. Hlavným hrdinom je osamelý a deprimovaný dôchodca, ktorý sa rozhodne rozšíriť svoju krv do sveta skutočne originálnym spôsobom – pomocou skutočných upírov, teda komárov a kliešťov. Hnusné a skvelé. 9/10

Radka Horniaková – Anička Dušička: Čiastočne urban fantasy a čiastočne ľudová rozprávka o zablúdení do dedinských príbehov, zároveň už druhá poviedka o vodníkovi v tejto zbierke. Pri čítaní som sa v spomienkach vrátil do dediny, v ktorej som (zhodou okolností aj s autorkou tejto poviedky) vyrastal. Príbeh má jemné hororové črty a číta sa veľmi dobre aj napriek tomu, že jednanie postáv mi občas pripadalo nelogické. Ďakujem za príjemne melancholické čítanie a nešťastný záver, ktorý sa mi veľmi páčil. 9/10

Martin Petro – Muž, ktorý vymyslel farbu: Viete si predstaviť farbu, ktorá neexistuje? Hlavný hrdina tejto poviedky to nielenže dokáže, ale vie ju aj namiešať. A nejde len tak o nejaký neznámy odtieň, táto farba funguje ako droga. Ovplyvňuje náladu ľudí, takže sa rýchlo stáva návyková pre celý svet. Po dlhých rokoch sa jej vynálezca rozhodne vystúpiť z anonymity, aby našiel svoju dcéru. Námet tejto poviedky ma okamžite upútal a pri hlasovaní o víťazovi som sa rozhodoval medzi ňou a Forrestom. To, že väčšinu tejto poviedky tvoria len dialógy, by mi nevadilo, ale tá krátka akcia pred koncom bola trochu uponáhľaná a záver by si zaslúžil lepšie spracovanie. 8/10

Tomáš Hrábek – Rež a rúbaj do krve: Tak toto už nie je ani silné kafe, ale Red Bull mixnutý s domácou. Nič pre citlivky a už vôbec nie pre sympatizantov najkontroverznejšej politickej strany na Slovensku. Autor na nich nenechal nitku suchú a celá poviedka je paródiou na patriotov v zelených tričkách s biednou gramatikou. Poviedka plná nechutných detailov vás buď pobúri alebo pobaví, je to záležitosťou vkusu. Ak by vás ale zaujímalo, ako by vyzerala Európa pod taktovkou kotlebovcov, autor ponúka svoju víziu tejto budúcnosti a absurdný humor ako jej neoddeliteľnú súčasť. 8/10

Norbert Novosád – Jerryho duša: Záverečná poviedka v zbierke sa s čitateľom lúči kratším príbehom o plechovom králikovi na pretekoch chrtov. Text vo mne nezanechal žiadne výraznejšie pocity a povedal by som, že ide o priemerný kúsok. 6/10

 

Asi by to chcelo nejaké záverečné zhrnutie, ale nechcem zbytočne opakovať to, čo som napísal už v úvode. Tak tu uvediem aspoň link na Martinus, kde si môžete zbierku zakúpiť buď v tlačenej, alebo elektronickej forme. Vážne, kúpte si ju. Nikde za tú cenu nedostane tak pestrú porciu zábavy.

Zo všetkých poviedok ma najviac oslovili Vymáhač, Keď spomienky mrú…, Jazvy, láska a oceán hnisu, Moja krv a Anička Dušička. Aj keď žánre a námety sú rozmanité, v celej zbierke rezonujú odkazy na problémy modernej doby a politiku. Je to dôkazom, že spisovatelia fantastiky nie sú len nejakí podivíni stratení vo vlastných predstavách, ale aktívne sa zaujímajú o reálny svet, čo sa prirodzene odzrkadľuje v ich tvorbe.

A po tejto poslednej hlbokej myšlienke je už zrejme najvyšší čas to tu ukončiť. Idem si radšej niečo prečítať.

 

Ak ste už zbierku čítali, neváhajte sa podeliť o svoje dojmy v komentároch.

Zdieľať tento príspevok:

5 thoughts on “Recenzia: Fantázia 2017

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *