inferio.sk
Mark E. Pocha - Na dušičky zomrieš

Recenzia: Mark E. Pocha – Na dušičky zomrieš

Mark E. Pocha - Na dušičky zomrieš

 

Je to len pár týždňov, čo sa na pultoch kníhkupectiev objavila nenápadná knižka, skrývajúca prvý slovenský slasher. Meno Mark E. Pocha zarezonovalo v kruhoch domáceho hororu už románmi Krajina Kanibalov a Kontakt, ktorý som na blogu tiež recenzoval. Dátum vydania Dušičiek ma prekvapil, po prečítaní knihy som však pochopil dôvod tohto posunu. K tomu sa ešte vrátim, ale až po krátkej recenzii, ktorá bude obsahovať ľahké spoilery.

 

Cestujeme v čase

Úvod začína v staroveku, keď bola slovanská mytológia rovnako živá ako mladí milenci v lese. Teda, až do dvadsiatej strany. Autor popisuje snáď najstarší príbeh o nešťastnej láske a žiarlivosti, ktorá kondenzuje na smrtiacu nenávisť. Zem nasiaknutá krvou a smrťou prečká dve tisícročia, kým si nájde ďalšieho hostiteľa. Prastaré zlo v hibernácii čaká pod povrchom, keď ho náhodou objaví malý Augustín. Chlapca, ktorý to už tak v živote nemá ľahké, ovládne sila mocnejšia ako jeho detská myseľ. Táto nehmotná entita má na svete iba jediné poslanie = prinášať smrť.

Tento temný nadprirodzený prvok je podaný nenásilne a celej knihe dodáva nový rozmer, takže ho považujem za jednu z najvydarenejších častí príbehu. Autorova hra so slovami nikdy neprekročí hranicu, kedy by prestala dávať zmysel. Ľahké plynutie príbehu, zrozumiteľný štýl a výborné dialógy sú najsilnejšie zbrane, ktorými sa táto malá knižka pokúša vybojovať si 2-3 hodinky vášho času. A skutočne sa jej to podarí. Postavy sú uveriteľné a keďže ide o stredoškolákov, v polovici knihy začnete fandiť vrahovi a dúfať, že im čo najskôr zavrie chlebáreň.

Dušičky som prečítal na jeden dych, no na tomto mieste, bohužiaľ, moja chvála končí. Odložme servítku, otočme mincu, nalejme si čistého vína.

 

Originál je len jeden

Napíšem to narovinu: román Na dušičky zomrieš je kópiou Halloweenu. Je tu síce pár noviniek, na ktoré môžem skladať chválospevy, ale to nič nemení na to, že základná kostra je takmer rovnaká ako filmový slasher Johna Carpentera z roku 1978. Namiesto Michaela Myersa je tu Augustín Angst, Haddonfield vystriedal zapadákov Starý Orech, stredoškoláčka Laurie sa premenovala na Luciu a namiesto masky kapitána Kirka bude stačiť kukla. Ale stále je to Halloween, preboha!

Michael Myers

Nie je mi jasné, čo autor týmto románom sledoval. Možno sú Dušičky myslené ako pocta legendárnemu hororu, alebo voľná adaptácia. Sám autor v doslove priznáva, že chcel napísať niečo na štýl Halloweenu v slovenskom prostredí. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že vo svojom nadšení neodhadol hranicu medzi inšpiráciou a recykláciou. Pre mňa osobne Dušičky patria už do druhej kategórie.

V doslove autor píše, že originalita sa preceňuje.  To je síce pravda, ale stále existujú hranice, ktoré si zaslúžia rešpekt. Ak by niekto napísal horor o šašovi, ktorí sa túla v kanáloch pod Bratislavou a zabíja deti tým, že sa mení na ich najväčší strach, stále to bude TO od Stephena Kinga. Ak by som čítal o sériovom vrahovi, ktorí vylieza z Liptovskej Mary a na hlave má hokejovú prilbu, stále to bude Jason Voorhees z Crystal Lake Camp.

 

Kniha a film

Na Dušičky som sa po horore Kontakt tešil, no čítanie som si tentokrát užil menej. Možno to je tým, že výborný remake Halloweenu od Roba Zombieho som videl relatívne nedávno a tak sa mi v hlave neustále dopĺňali obrazy z filmu. Mimochodom, na jeseň príde do kín úplne nová adaptácia tejto série a aby som sa vrátil k tomu dátumu vydania, zrejme toto je dôvod, prečo Dušičky vyšli už teraz. Myslím, že prvý slovenský slasher by si zaslúžil niečo lepšie ako odvar zo 40 rokov starého filmu. Priestor tu rozhodne je. Ja by som napríklad rád videl v úlohe sériového vraha konečne nejakú ženu. Mohol by byť z toho zaujímavý erotický horor.

Aby som to nejako uzavrel, ak ste Halloween nevideli a zároveň milujete tínedžerské vyvražďovačky, prečítajte si Dušičky. Budú sa vám páčiť. Nie je to zlý horor, no polovica zásluh nepatrí autorovi, ale Johnovi Carpenterovi. A z toho dôvodu je polovičné aj moje hodnotenie.

Zdieľať tento príspevok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *