Hviezdna obloha

Lepšiu noc si Filip nemohol želať.
Večerná predpoveď počasia sľubovala minimálnu oblačnosť, bezvetrie a augustové teploty. Ideálne podmienky pre fotenie nočnej oblohy. Perzeidy dnes dosahovali svoj vrchol, bol odhodlaný zostať vonku až do rána, aby získal čo najviac dobrých snímok.
Začínal víkend a hlava ho nebolela, takže lepšiu náladu nemal už niekoľko týždňov.

Dal si neskorú večeru, vypil dve silné kávy, a naposledy skontroloval techniku. Batéria bola nabitá, prázdne pamäťové karty už čakali na nový materiál. Všetko bolo pripravené, a tak naložil vybavenie do starého Fiatu a vycúval z plného parkoviska.
Hodiny na autorádiu zobrazovali niečo po polnoci, keď sa prepletal centrom mesta. Mesiac už zapadol a mimo osvetlených ulíc bude obloha nádherná ako vždy. Nedokázal ovládnuť vzrušenie z nočného výletu, naladil obľúbené rádio, a zanedlho si pospevoval a bubnoval prstami po volante v rytme obľúbených rockových hitov.

Cez otvorené okno mu do tváre fúkal teplý letný vzduch, užíval si jazdu, ako už dávno nie.
Keď za sebou nechal labyrint križovatiek a semaforov, chodníky mimo centra zostali ľudoprázdne, a cestu mal iba sám pre seba. Musel sa ovládnuť, aby nepridal trochu plynu nad povolenú rýchlosť. Premávka bola nulová a ak by išiel dosť rýchlo, mohol by utiecť pred čímkoľvek.
Možno pred prázdnym a depresívnym bytom. Alebo aspoň pred tou posratou migrénou.

Tá bola zo všetkého najhoršia.
Bolesti sa začali objavovať asi pred mesiacom, neohlásene a bez príčiny.
V poslednej dobe bol v práci dosť vyťažený, preto to najskôr dával za vinu stresu. Vzal si dovolenku a dokonca sa vrátil k dychovým cvičeniam, ktoré mu pred pár rokmi pomohli zvládnuť školu, ale nepomohlo to.
Práve naopak, bolesti sa dostavovali stále častejšie a ich trvanie sa predlžovalo. Zatiaľ čo na začiatku boli iba malou nepríjemnosťou, v poslednej dobe ho dokázali paralyzovať na celé hodiny.
Počas tej doby mohol iba ležať v tme s pocitom, akoby mu niekto do čela vrážal klince. Pod zavretými viečkami videl blikajúce svetlá, ktoré krúžili a poletovali stále rýchlejšie, až mu z toho bolo na vracanie.
Občas dokonca počul nepríjemné pískanie, z ktorého sa mu chcelo kričať a strčiť si ukazováky cez uši až do lebky.

Práve tie halucinácie ho desili najviac.
Bol na vyšetrení, ale jeho mozog sa zdal byť v poriadnu, žiadny nádor ani epilepsiu nemal.
Podľa doktora migréna mala psychický pôvod a poradil mu, aby skúsil viac relaxovať. Takú radu si mohol strčiť niekam, kde hviezdy rozhodne nevidieť.

A tak sa napchával Panadolom a Ibalginom ako cukríkmi a strach z toho, že sa predávkuje, ho postupne opustil.
Nevedel, koľko tabletiek by si musel vziať, aby ho to zabilo, ani sa to nepokúšal zistiť. Bál sa, že ak by to vedel, dovolil by si zvyšovať dávky až na hranicu.
Filip nikdy neuvažoval nad samovraždou, ale ak by mal vzadu na hlave bezbolestný vypínač, možno by ho počas najhorších záchvatov použil. Urobil by čokoľvek, aby sa už nemusel pozerať na ten bláznivý svetelný kolotoč a nepočúvať to, čo znelo ako orchester nechtov na školskej tabuli.

Nie, kvôli nejakej migréne by sa nezabil.
Ale keď to bolo najhoršie, prevracal medzi prstami balíček liekov proti bolesti a zvláštnym spôsobom ho to upokojovalo. Bolo to ako držať rozbušku, posledný triumf. Keď potom bolesť vždy ustúpila, pripadal si trochu ako víťaz.
Bolo to hlúpe, to si uvedomoval. Ale stále lepšie ako úplná bezmocnosť. Dnes na to ale nechcel myslieť, a tak sa v myšlienkach zaoberal fotografovaním.
To mu vždy dokázalo prečistiť hlavu, rovnako ako nočná jazda a rock’n’roll.

Z rádia začal Chuck Berry na svojej gitare hrať Johny B. Goode, keď si Filip prekvapene uvedomil, že je už na okraji mesta. Tieto ulice boli plné stavebných firiem a skladov, v noci tu však bolo ticho.
Prešiel okolo benzínovej pumpy a odbočil na úzku cestu vedľa zanedbaného parku.
Uvoľnený a v dobrej nálade ani nepomyslel na ostražitosť, keď lúče zo svetlometov dopadli na osamelú postavu stojacu uprostred cesty.
Srdce mu vynechalo jeden úder, inštinktívne chcel dupnúť na brzdu. Na jeden desivý okamih ju nevedel nahmatať a jeho chodilo sa vznášalo v prázdnote. Auto sa rútilo vpred a zdalo sa, že nehode už nedokáže zabrániť.
Niekoľkokrát už čítal, že v extrémnych situáciách adrenalín zostrí zmysli a čas sa spomalí, nikdy si však nepredstavoval, že by to mohlo byť takéto.

Videl jasne všetky detaily, lesk svetla z pouličnej lampy na čelnom skle, svoje biele kĺby na rukách, ktorými sa odtláčal od volantu.
Jedovato zelené číslice na rádiu ukazovali čas 00:27 a to svetlo bolo v tej chvíli neznesiteľne jasné.
Toto sa nestane, preletelo mu hlavou, a vtedy sa mu konečne podarilo brzdu nájsť.
Tóny gitary prehlušilo kvílenie pneumatík, ten nepríjemný zvuk okamžite spoznal, a naskočila mu husia koža. Rovnaké pískanie počúval niekoľkokrát do týždňa, keď ho trápila migréna.
Zotrvačnosť ho hodila vpred a bezpečnostný pás ho zachránil pred tým, aby narazil čelom do volantu. Počul, ako sa batoh skotúľal zo zadného sedadla a pristál za ručnou brzdou.

Zdieľať tento príspevok:

6 Comments

  • Annamária Rakovská

    Ahoj! Už veeeľmi dlho som nečítala podobný žáner poviedky, ale zhltla som ho na jeden nádych. Páčili sa mi detaily v príbehu, ktoré si popísal. Bolo to akoby jednoduché sa “vlámať” do deju a prežiť ho. Škoda, že pokračovanie nebude, bolo by fajn vedieť, čo sa ďalej odohrávalo… Veľa zdaru pri ďalšom písaní!

    • Ahoj. Poviedky na pokračovanie všeobecne veľmi nemusím, radšej mám uzavreté krátke príbehy a zvyšok nechávam na fantázii čitateľa 🙂 Ale páči sa mi, ak niektoré príbehy na seba nepriamo nadväzujú, ako to napríklad robí Stephen King, takže možno sa niektoré postavy objavia aj v iných poviedkach. Inak som nečakal, že tento blog objaví aj niekto kto známy 😀 Dosť šok pre mňa bol, keď som zistil, že sa Radka tiež zúčastnila MFC a budeme mať obaja poviedky v rovnakej zbierke 😀

      • Annamária Rakovská

        No vidíš, svet je malý 😀 a k dobrému si človek vždy nejako cestu nájde :). Takže začínam tvoj blog sledovať a nadšencom ťa isto odporučím. Chcela som sa inak prihlásiť aj na odber noviniek, ale z nejakého dôvodu mi to nejde.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *