Venile

Tak ako predošlý rok, aj súčasťou tohtoročného vyhlasovania Martinus Ceny Fantázie bol krst debutového románu v kruhoch slovenskej fantastiky. Zatiaľ čo v roku 2016 Janko Iša predstavil drsnú gangsterku Temnota z Pressburgu, tento krst bol venovaný young adult fantasy románu Venile od mladej autorky Valentíny Sedilekovej. Obe knihy vydáva Artis Omnis, no cieľové skupiny majú na míle vzdialené.

Priznám sa, že sám by som si Venile nekúpil, knihu som však dostal ako jednu z cien a tak som si povedal, že jej dám šancu. Vrátil som sa preto o pätnásť rokov späť a pokúsil sa ponoriť do príbehu pre násťročných. Nakoniec, takého Harryho Pottera by som si v pohode prečítal aj teraz, ale to je fantasy pre všetky vekové kategórie. Podarí sa Venile podobne zaujať aj staršieho čitateľa?

 

Gény sa nezaprú

15-ročná Kathrin žije svoj obyčajný priemerný život stredoškoláčky, ktorý jej dokonale vyhovuje. Teda, priemerný je iba na prvý pohľad. Jej život u adoptívnych rodičov sa od základov zmení, keď v sebe objaví dosiaľ netušené schopnosti a navštívi ju záhadný chlapec, ktorý ju varuje pred smrteľným nebezpečenstvom. Aby ochránila seba a svojich najbližších, musí sa vydať na jednosmernú cestu na svoju rodnú planétu, z ktorej nielenže pochádzajú jej biologickí rodičia, ale kde má prevziať vládu nad celým národom. Zvládne Kathrin nové povinnosti kráľovnej, zatiaľ čo za hranicami ríše naberá sily starý nepriateľ?

 

Polokrvní, pokrvní a bezkrvní

Venile je iba prvou časťou trilógie Pokrvní, takže jej priemerný rozsah nenúti autorku natlačiť celý dej do jednej knihy, čo je rozhodne dobre. Napriek tomu sa však nemôžem ubrániť dojmu, že by príbehu prospelo buď zopár desiatok strán navyše, alebo vynechanie niektorých častí deja, aby postavy dostali viac priestoru a čitateľ si k nim mohol vybudovať nejaký hlbší vzťah. Už keď sme pri postavách, hlavná hrdinka je sympatické dievča, ktoré by si v detstve asi každý prial mať za kamarátku. Občas sa však na pubertiačku správa až príliš rozumne a jej dobrota ma rozčuľovala, ale možno som až priveľmi zvyknutý na moderných sivých antihrdinov. Venile je skrz-naskrz čiernobiely, už od začiatku majú postavy pridelené strany a to sa počas deja nijako nezmení. V tomto žánri je to však bežné a kto čaká niečo iné, drží v rukách nesprávnu knihu.

Za jedno z najväčších mínus na celej knihe považujem názvy, ktoré sú síce ľahko zapamätateľné, ale príliš všeobecné. Hlavné mesto sa volá Dedina, názov planéty je Planéta a najväčší záporák sa volá Pán zla (Voldy, si to ty?). Ako nenapraviteľný hnidopich som si tiež všimol niekoľko logických nedostatkov, ktoré pre bežného čitateľa asi nebudú podstatné. Väčšina z nich sa týka nejasného fungovania mágie a Planéty, ktorá zrejme má rovnaké zloženie atmosféry, rovnakú gravitáciu a dobu striedania dňa a noci ako Zem. Možno by bolo lepšie, ak by to bola jednoducho nejaká iná verzia reality, pretože slovo Planéta ma núti premýšľať v astronomických pojmoch.

 

Fantastika, teší ma

Venile sa mi hodnotí ťažko, pretože prvýkrát som nútený pri recenzii prihliadať na vek autorky. Ak by túto knihu napísal niekto dospelý, kritiky by som sa tu objavilo zrejme oveľa viac. Keď si však spomeniem, aké príbehy som na základnej písal ja, je Venile viac než dobrým odrazovým mostíkom pre mladú slovenskú spisovateľku. Kniha sa až na pár umelých slovných spojení ľahko číta a priama reč je zvládnutá naozaj dobre. Myslím, že pre mladšie ročníky je skvelou voľbou, najmä ak sa chcú zoznámiť s takým úžasným žánrom, ako je fantasy. Môj záverečný verdikt teda znie: ak vaše ratolesti už prečítali Harryho Pottera a Eragon je na nich príliš rozsiahly, natrafili ste na výborný tip, čo im dať k Vianociam (asi som to mal zverejniť aspoň o týždeň skôr, čo už). Najmä, ak chcete podporiť slovenskú tvorbu.

Každopádne autorke držím palce v ďalšom písaní a verím, že ešte o nej budeme počuť.

Zdieľať tento príspevok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *