Moderná Urban Fantasy

Elektronická antológia poviedok od debutujúcich autorov vyšla len nedávno a ktokoľvek si ju môže bezplatne stiahnuť na Martinuse, takže ak máte chuť podporiť mladých slovenských a českých autorov, je to ideálne čítanie do mobilu alebo čítačky. Zbierka je vyvážená, nájdete tu humor, romantiku, akciu aj trochu hororu, takže každý fanúšik mestskej fantasy si nájde to svoje. Šesť poviedok som prečítal počas tohto týždňa a ku každej si urobil zopár poznámok, ktoré tu zverejňujem. Zbierku ako celok hodnotím kladne a od niektorých autorov si v budúcnosti rád prečítam aj niečo ďalšie.

 

Marek Čabák – Špajza

Pri prvej poviedke zo zbierky som sa fakt pobavil. Spojenie nadprirodzených bytostí a drogového podsvetia funguje skvele, svoje o tom zrejme vedia aj užívatelia drog 😀 Poviedka sa číta sama od seba, nemám veľmi čo dodať. Tento odľahčený Breaking bad s permoníkmi a podareným humorom hodnotím veľmi pozitívne.

 

Markéta Kubíčková – Ghostbottler

Po humornej poviedke nasleduje vážnejšia téma. Sledujeme príbeh vedca, ktorý je v zúfalstve prinútený vydať sa po nebezpečnej ceste nadprirodzena, aby našiel liek pre svoju umierajúcu manželku. Celá poviedka si zachováva pochmúrnu atmosféru a aj napriek nevyhnutným spomienkam na Krotiteľov duchov udržujú hororové prvky napätie až do konca, ktorý síce čitateľ už očakáva, no tragicko-romantická pointa zanecháva silný dojem.

 

Veronika Valent – Strach

Úvod tejto poviedky (aj vďaka názvu, ktorý mi nepripadá ako najšťastnejší výber) pôsobí tiež mierne hororovo, po ďalších stranách sa však začne vykresľovať príbeh o vyvolených jedincoch s paranormálnymi schopnosťami, ktorí sú prenasledovaní všadeprítomným nepriateľom. Postupne sa pozornosť presúva z tohto konfliktu na vzťah hlavnej hrdinky a „zlého chlapca“, ktorý ju ochraňuje. To je škoda, pretože by som sa o tom svete rád dozvedel niečo viac. Nie je pre mňa ľahké hodnotiť poviedku, pri ktorej mi už od tretiny bolo jasné, že nie som jej cieľová skupina. Ak by bola o pár strán kratšia, pridalo by jej to na tempe a nechýbalo by mi ani niekoľko kostrbatejších dialógov. Správanie postáv mi často pripadalo nelogické a príbeh trochu podľa šablóny, ale záver sa autorke celkom podaril. Myslím, že tento námet by sa celkom hodil aj na román, pretože obsahu na to ponúka dostatok a zároveň by viac priestoru dostal aj dej mimo romantickej zápletky.

 

Lukáš Makovník – Incident na ostrove Princa z Walesu

Počas letných horúčav sme si odskočili na Aljašku. Keď čítam o nejakom skutočnom mieste, zvyčajne si nájdem na nete niekoľko fotografií, ktoré mi pomôžu vžiť sa do príbehu. Tu autor opísal prostredie ostrova veľmi sugestívne, až mi prvý odstavec pripadal ako vystrihnutý z cestovnej kancelárie alebo turistickej príručky. Príbeh otca a syna na love v aljašskej divočine je od začiatku plný napätia a naturalistických opisov, ktoré mi však občas pripadali silené. Zaujímavé boli časti z pohľadu sasquatcha, pozornosť však zbytočne odvádzajú narážky na mimozemšťanov, ktorí v príbehu rolu nezohrávajú a ani doňho nijako nezasahujú. Osobne to vnímam ako zbytočnosť, ale na druhej strane musím uznať, že autor ponúka neočakávaný uhol pohľadu a prepája tak dve, na prvý pohľad nesúvisiace záhady. Aj napriek pár nelogickým zaškrípaniam sa poviedka číta celkom ľahko, aj keď otvorený a brutálny záver ma trochu sklamal, napriek tomu, že som ho neočakával. Možno preto, že som po celý čas dúfal v zapojenie šedivákov.

 

Miro Švercel – Detektorista

Keď Emil, amatérsky hľadač pokladov a alkoholik, nájde lebku plnú starovekých mincí a magický amulet, dostane sa do poriadnych prúserov. Nie príliš sympatický, ale zato uveriteľný hlavný hrdina, musí bojovať za záchranu vlastného syna a detektor kovov už do rúk asi nevezme. Štylisticky dobre zvládnutá poviedka má zaujímavý dej a história tu zohráva oveľa dôležitejšiu rolu, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Čítanie ma bavilo, aj keď mi dojem pokazil záver, ktorý som, bohužiaľ, úplne nepochopil. Prečítal som si ho niekoľkokrát, ale napriek tomu mi stále nie je jasné, akú úlohu Anna / Mirena zohrala, ani prečo Ctibor a Samko vyzerajú rovnako. Trochu nelogický mi pripadal postup polície, od ktorej by som čakal, že sa po únose dieťaťa začne okamžite zaujímať o jeho biologickú matku, na sledovačke bude používať vysielačky a k unesenému dieťaťu automaticky privedie psychológa, najmä ak chlapec nezrozumiteľne rozpráva a je viditeľne zmätený zo svojho okolia.

 

Ivana Molnárová Dubcová – Cestári

Záverečná poviedka sa naozaj vydarila. Príbeh policajta, ktorý vyšetruje záhadnú vraždu na pošte, a narušeného dievčatka s nadprirodzenými schopnosťami, je kombináciou psychológie, napätia a dobre zvládnutých dialógov. Nemám čo vytknúť, poviedku som si užil a bez váhania ju môžem označiť ako najlepšiu v celej zbierke. Celkom rád by som si prečítal aj jej pokračovanie.

Zdieľať tento príspevok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *