Kontakt

Na úvod by som sa mal priznať, že som o knihe Kontakt už nejaký ten piatok vedel, ale neplánoval som ju čítať.

Horory mám rád (veď ich aj sám píšem) a téma mimozemšťanov je mi tiež blízka, aj keď sa radím medzi skeptikov. Preferujem však tajomnú atmosféru, nadprirodzeno a uncanny valley pred porcovaním končatín a vetraním vnútorností. Nejde o to, že by som na to nemal žalúdok, ale zvyčajne vo mne vyvolávajú skôr znechutenie ako zimomriavky.

Keď som si ale malú knižočku prekvapene všimol v trafike medzi časopismi, povedal som si, že nemám čo stratiť. A tak som prišiel domov, zaliezol do postele a zhltol knihu za tri hodinky. Stálo to za to?

 

Análne sondy sú pripravené

Hlavný dej je jednoduchý a bez nejakých výraznejších zákrut. Po pochmúrnom úvode sa začne odvíjať príbeh o stretnutí troch kamarátov, ktorí si spolu vyrazia zaspomínať na staré časy, a oddýchnuť si od starostí bežného života.

Na love za „tým najlepším“ sa zoznámia s Teou, Nikou a Mary, ktoré ich s rovnakým úmyslom sprevádzajú na víkend v lone Strážovských vrchov.

Dobrá nálada, žartovanie a vzájomné sympatie sú však iba predzvesť poriadnej búrky, ktorá na nich čaká. Divoký večer naberie desivé obrátky v momente, ako neďaleko ich chaty havaruje mimozemská loď, ktorej posádka je stále dosť živá na to, aby sa potulovala po lese. Môžete si byť istí, že od priateľského E.T. majú na svetelné roky ďaleko.

 

Well, Everybody’s Fucking in a U.F.O.

Mnoho detailov bude známych každému, kto sa s filmami o mimozemšťanoch aspoň okrajovo stretol. Autor nebojuje proti zaužívaným predstavám a klišé, práve naopak. Využíva ich vo svoj prospech a stavia príbeh na tom, čo sa o mimozemšťanoch bežne traduje. UFO vyzerá presne tak, ako si myslíte, alieni používajú telepatiu a majú veľké hlavy s čiernymi očami, presne ako ich zvyčajne opisujú svedkovia únosov.

Niekto tým bude sklamaný, iný zase povie, že to podporuje celý mýtus okolo UFO, takže má zmysel netlačiť proti zaužívaným predstavám. To však neznamená, že autor nepriniesol nič neočakávané. Napríklad taký mimozemský 30 centimetrov dlhý penis ma zaskočil, aj keď asi nie viac ako chudáka Džonyho.

Nadšenci do UFO aj skeptici si už celé roky lámu hlavou nad dôvodom, prečo by sem vlastne mimozemšťania chodili, keď si môžu z buniek vypestovať vlastných ľudí. Kniha má na to jednoduchú a drsnú odpoveď – pre zábavu. Mimozemšťania sa správajú ako banda tínedžerov, čo si na Zem prišla trochu zablbnúť. Zosmiešňovanie, znásilnenia, nezmyselné pokusy, mučenie, spoločná selfie…možno to bola len rozlúčka so slobodou.

 

Aj s krátkym sa dá zabaviť

Kontakt je jednohubka, ale dôvodom nie je len rozsah. Príbeh plynie hladko a autor má každú vetu pod kontrolou, takže sa text veľmi dobre číta. Opisy aj dialógy sú tiež na vysokej úrovni.

Samotné postavy sú uveriteľné a aj keď ich zostava je presne taká, akú by ste od chľastajúcich, sexujúcich, krvácajúcich a vreštiacich účastníkov hororového zájazdu čakali, majú hĺbku. Každý z nich má minulosť a dôvody svojho správania, rovnako ako Shrek majú vrstvy, pod ktoré nahliadnete. Psychológia je tu spracovaná lepšie, ako u niektorých 400-stranových románov.

Humor (aj ten nechutný) u mňa fungoval, niekoľkokrát som musel dusiť smiech, aby som neprebudil manželku.

Teraz musím pridať trochu tej kritiky. Hlavná akcia s mimozemšťanmi sa rozbieha až v poslednej tretine a prebehne veľmi rýchlo, takže to celé pôsobí dosť uponáhľane. Bezcitnosť a brutalitu mimozemšťanov prijímam takú, akú kniha prezentuje. Nechce sa mi však veľmi veriť tomu, že by tvory schopné cestovať časopriestorom pobehovali po lese s holými pipíkmi a ich (nepo)hlavnými zbraňami sú zuby a pazúre. Rád by som tiež videl slovenskú armádu, ktorá sa dokáže o polnoci zorganizovať v Nevidzanoch a pred úsvitom zase nenápadne zmiznúť. Tomu, že po sebe a celom incidente neupratali, by som na druhej strane uveril bez problémov.

Kniha rozhodne nie je určená pre každého. Bola presne taká, ako som očakával, ale napriek tomu sa mi páčila. Počul som síce, že sa dosť podobá autorovmu prvému románu Krajina kanibalov, no keďže som od neho ešte nič nečítal, nekazilo mi to dojem. Skvele som sa bavil a aj keď vo mne zimomriavky nevyvolala, epilóg s Teou mi predsa len pripadal desivý a krutý.

Na obale je varovanie, že kniha nie je určená pre slabé žalúdky a zatiaľ čo väčšinou je to iba marketingový ťah, tu je upozornenie zaslúžené. Ak vám nevadí drsný (a tým myslím skutočne drsný) humor a drieme vo vás zvrátený zvedavec, ktorý zdvihne zrak k televízoru vždy, keď zaznie veta „Reportáž nie je vhodná pre maloletých divákov“, kúpte si Kontakt a zabavte sa.

V správach telo vždy „rozpixelujú“ tak, že nie je vôbec vidieť. Mark E. Pocha ho nasvieti halogénovými žiarovkami, natočí detaily vo full HD a potom si s ním zatancuje ako Lestat de Lioncourt vo filme Interview s upírom.

Na záver tejto prekvapivo dlhej recenzie sem dávam video od Rob Zombie – Well, Everybody’s Fucking in a U.F.O., ktorá autora inšpirovala. Pesničku som poznal už predtým, video som si pozrel až po dočítaní a zízal ako…no, veď to zistíte sami.

Zdieľať tento príspevok:

1 Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *