Lovecraft knihy

 

H.P. Lovecraft je vo svete literárneho hororu legendou a jeho príbehy neprestávajú fascinovať aj po takmer 100 rokoch. Odkazy na jeho tvorbu sú ukryté v knihách a filmoch, každý sa už zrejme stretol s výrazmi ako Necronomicon, Cthulhu a  šialený arab Abdul Alhazred.

Stephen King označil Lovecrafta za najväčšieho autora klasických hororov 20. storočia, dokonca priznal, že práve Lovecraft najviac ovplyvnil jeho tvorbu a vďaka nemu ho začal fascinovať horor.

S pár poviedkami ako Hudba Ericha Zanna, Vec na prahu, alebo Chladný vzduch som sa stretol už dávnejšie, no konečne mám doma zberateľskú kolekciu jeho kompletnej tvorby v češtine. Okrem toho, že sa pekne vyníma na poličke, obsahuje množstvo redakčných poznámok a detailov zo spisovateľovho života, ktoré ocení každý fanúšik.

Tvorba je rozdelená do 5 kníh a zoradená chronologicky tak, ako ich Lovecraft písal. Vďaka tomu je možné sledovať, ako sa jeho štýl vyvíjal a zdokonaľoval. Zatiaľ mám prečítané prvé dve knihy: Hrobka a Měsíční močál, rozhodol som sa preto písať iba o týchto a článok budem postupne dopĺňať, keď prečítam aj Volání Cthulhu a Stín z času.

 

Hrobka

Ide o úplné začiatky jeho tvorby. Obsahuje všetky dokončené príbehy z rokov 1917-1920, Lovecraft mal vtedy len 27 rokov. Nebudem rozoberať každú poviedku, ale všeobecne o knihe môžem povedať, že obsahuje pestrý mix rôznych námetov. Niektoré z poviedok pôsobia skôr ako neurčité snové vízie a vidieť v nich autorovu fascináciu dávnymi civilizáciami a neznámymi, exotickými krajinami.

Edgar Allan Poe bol jeho veľkým vzorom a svojou rannou tvorbou sa ho údajne pokúšal napodobniť. Sám to posúdiť nedokážem, pretože od Poea som toho až tak veľa nečítal.

Najviac ma zaujali poviedky Hrobka, Za stěnou spánku, Ultharské kočky a Z neznámého světa. Musím sa priznať, že som ju čítal dlhšie ako iné knihy, pretože zastaraný jazyk a vety dlhé niekoľko riadkov vyžadujú väčšiu pozornosť a sústredenie.

 

Měsíční močál

V druhej knihe sa Lovecraft viac zameral na horor, čo ma potešilo. Celkovo sa mi poviedky lepšie čítali, alebo som si možno len zvykol na jeho štýl.  Autorova inšpirácia sa z mágie začína presúvať na vedu a hlboký vesmír, čo neskôr rozvinul v mýte Cthulhu. Na dnešnú dobu sú jeho príbehy dosť kontroverzné svojou neskrývanou xenofóbiou a rasizmom, v takmer každom príbehu sa vyskytujú tzv. tmaví povaľači a šikmookí divosi. Lovecraft sa netají ani odporom k niektorým Európanom, neskôr sa však mal za tieto názory hanbiť a dokonca sa oženil so židovkou.

Táto kniha sa mi páčila oveľa viac ako Hrobka, niektoré poviedky mali výbornú atmosféru. Najviac sa mi vryli do pamäti: Herber West – reanimátor, Měsíční močál, Číhajíci děs, Prokletý dum a Bezejmenné město.

 

Literárny Koperník

Na konci druhej knihy je doslov od Fritza Leibera s názvom Literárny Koperník, kde sú výborné zvýraznené niektoré vlastnosti Lovecraftovej tvorby. Zaujímavé sú najmä úvahy o tom, ako Lovecraft presúva zdroj ľudského strachu z diabla a démonov na neprebádaný vesmír, čo skvele funguje aj v modernej dobe. Jeho poviedky nie sú dokonalé, ale stále majú svoje čaro a to, že žijú už 100 rokov, hovorí za všetko. Nepochybujem o tom, že nová generácia spisovateľov sa má od majstra hororu stále čo učiť a milovníci tohto žánru sa postarajú o to, aby Lovecraftov odkaz pretrval až do ďalšieho storočia.

Pokračujem s ďalšími troma knihami, ich krátke recenzie sem potom doplním.

Zdieľať tento príspevok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *