Update: Ďalšie fotografie zo Žibrice sú dostupné v novom fotoblogu.

Po našom prvom výlete, pri ktorom sme pátrali po známych miestach z hororu Trhlina, nám trvalo vyše pol roka, kým sme sa na Tribeč znovu dostali. Keď sa nám konečne podarilo zosúladiť voľnú sobotu, pekné počasie a chuť na turistiku, rozhodli sme sa nechať auto doma a vyraziť na bicykloch, aj keď sme vedeli, že s našou neslávnou kondičkou tak nestihneme navštíviť všetky miesta na jeden záťah.

Hlavným cieľom bol, samozrejme, Veľký Tribeč, ktorý je so svojou nadmorskou výškou 829,6 metrov najvyšším vrchom celého pohoria. Vyrazili sme zo Zlatých Moraviec cez Martin nad Žitavou, Mankovce a Zlatno, odkiaľ sme chceli zopakovať trasu, na ktorej sa v januári 2011 stratila 20-ročná Lucia. Tentokrát sa nám nepodarilo nazbierať dostatok materiálu na ďalšie video, ale pridávam sem aspoň fotografie s krátkym popisom našej cesty.

 

Cesta na Veľký TribečNachádzame sa na prvej odbočke za Zlatnom, iba pár desiatok metrov od futbalového ihriska s bránkami, pri ktorých sme sa minule fotili. V novembri sme sa vydali cestou vpravo, ktorá nás zaviedla k zrúcanine Čierneho hradu a maringotke. Tentokrát pokračujeme rovno úzkou asfaltkou, ktorá by nás mala doviesť k horárni Kľačany.

 

Horáreň KľačanyO niekoľko kilometrov ďalej sa dostávame k horárni, od ktorej nás čaká už len stúpanie po lesných chodníkoch. Pod stromami je aspoň príjemný chládok, teplota na slnku rýchlo stúpa.

 

Les na TribečiZatiaľ sme nestretli žiadnych turistov, les je však plný života. Musíme si dávať pozor, kadiaľ ideme, aby sme náhodou neprešli…

 

Užovka stromová…takúto krásavicu. Ešteže sme na tom kopčeku išli vedľa bicyklov, inak by som si ju v tráve ani nevšimol. Po desiatich minútach nastavovania a fotenia už začala byť nervózna, tak nám ešte naposledy takto pekne zapózovala.

 

RoháčLen o pár krokov ďalej sme natrafili na výstavného roháča. Fotenie nás dosť zdržiava a ani on nie je ktovieako nadšený, tak pokračujeme ďalej.

Od sedla pod Tribečom nás podľa tabule delia ešte necelé štyri kilometre prudkého stúpania, takže si dávame pauzu a trochu odľahčíme vak od zásob. (pozn. Na mobile sa panoramatické fotografie nezobrazujú správne. Ak by ste mali problém s ich zobrazením aj na PC, zanechajte prosím komentár pod týmto príspevkom, aby som to mohol opraviť).

 

Tajomný les na TribečiAj keď cez leto nemá les ani zďaleka takú atmosféru ako na jeseň a v zime, niektoré miesta vytvárajú zaujímavú hru svetla a tieňov.

 

Veľký TribečEšte nás čaká kus cesty. Bicykle už len tlačíme pred sebou a tak ich necháme pri poľovníckom posede s vierou, že ich tam na spiatočnej ceste nájdeme.

 

Cesta na Veľký Tribeč

 


Krátkou odbočkou z hlavnej trasy sa dostávame k Pustovníkovej studničke, ktorá sa v knihe spomína tiež. Celá čistinka pôsobí pokojne, dojem kazia iba rozhádzané odpadky od nevychovaných turistov.

 

Pustovníkova studničkaVoda rozhodne nevyzerá ako vhodná na pitie, tak to radšej neskúšame. Koniec cesty by odtiaľto mal byť už iba kúsok.

 

Výhľad z cesty na Veľký TribečJeden z mála výhľadov, ktoré sa naskytnú cestou na Veľký Tribeč. Celý vrch je plný vysokých stromov a tak z neho nič nevidieť.

 

Konečne sme sa dostali na trávnatý vrch, kde sa už začínajú zbiehať turisti. Na Veľký Tribeč sa dá dostať z piatich rôznych smerov, ale zdá sa, že po našej trase sme išli iba my.

 

Návštevná kniha na Veľkom Tribeči

Návštevná kniha na Veľkom Tribeči

Návštevná kniha na Veľkom Tribeči

Návštevná kniha na Veľkom TribečiZopár záberov vrcholovej knihy. Často sa objavuje zmienka o Trhline, ktorá mnoho ľudí k návšteve tohto miesta inšpirovala. Turisti sem chodia v každom ročnom období, cez deň aj v noci, dokonca sme našli zápis aj z 24. decembra. Polhodinku si oddýchneme, pohľadáme kešku a môžeme sa vydať na spiatočnú cestu.

S pohorím Tribeč som ešte neskončil, stále zostáva Javorový vrch, na ktorý nám už nezostala energia. Tento výlet nebol taký zaujímavý ako ten novembrový, keď dojmy z knihy boli ešte čerstvé a les pochmúrnejší. Ak sa chystáte na Tribeč kvôli Trhline, odporúčam počkať aspoň do októbra kvôli lepšej atmosfére.

Napriek tomu som si prechádzku v prírode užil, jediná škoda, že tam nie je žiadna rozhľadňa. Ak ste tu už boli a máte vlastné zážitky alebo informácie o ďalších zaujímavých miestach, môžete sa o ne podeliť v komentároch.

Zdieľať tento príspevok:

2 Comments

  • Lucie

    Dnes jsem dočetla Trhlinu a samozřejmě musím hned hledat nějaká infa :D. Zajímalo by mě, zda jsou v té vrcholové knize i starší zápisy nebo se jedná o novou? Mám namysli hlavně zápisy jednoho člověka, který pokořil vrchol několikrát a pak samozřejmě taky podpisy “Igora” a jeho party.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *